Váš pes zrazu vrčal a cvakal po ruke známeho, ktorý k nemu pristúpil príliš rýchlo, alebo vybuchol v agresii, keď ste sa ho snažili vytiahnuť z auta pri hlučnom obchodnom centre. V ten moment ste sa pravdepodobne cítili zahanbení, možno ste mali pocit, že máte „problémového“ psa, alebo ste vnútri prepadli panike, že váš spoločník je nebezpečný.Pravda je však taká, že vo väčšine týchto prípadov nejde o túžbu ovládať územie alebo o prirodzenú agresivitu, ale o primitívny obranný reflex.Agresia zo strachu je v podstate „stieranie hraníc“. Pes vám hovorí: „Mám priveľa, neviem, ako inak vyriešiť túto situáciu, a jediné, čo mi zostáva, je vrčať, aby ste odišli.“ Ak tento signál ignorujete alebo ho potlačíte trestom, riskujete, že pes prestane varovať (vrčať) a prejde priamo k štipnutiu.Rozdiel medzi dominanciou a strachom: Prestaňme veriť mýtom o alfa vlkoviPočas rokov svojej praxe kynologičky vidím stále viac majiteľov, ktorí hovoria: „Musím mu ukázať, kto je tu šéf, inak ma rozbehne.“ Tento prístup vychádza z prežitých mýtov o dominancii a alfa vlkovi, ktoré už dávno nie sú vedecky podporované.Pes vás nechce „ovládať“. Pes, ktorý vrčí na cudzích ľudí alebo predmety, sa v danom momente necíti v bezpečí. Ak s ním budete bojovať o „dominanciu“ (napríklad ho pritlačíte k zemi alebo mu trháte vodítko), len potvrdíte jeho presvedčenie, že svet je nebezpečný a vy ste súčasťou tohto stresu. Výsledkom môže byť ešte silnejšia reakcia, pretože pes sa bude cítiť zatlačený do kúta.https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/vas-pes-nie-je-zly-len-sa-boji-ako-rozpoznat-a-zvladnut