Stojíte uprostred lúky, kričíte meno svojho psa už po piaty raz, ale on sa na vás len krátko pozrie, zavrtí ušami a s nadšením v očiach pokračuje v preháňaní za neznámym vtáčikom.V tej chvíli cítite zmes frustrácie a úzkosti. Mnohí majitelia si vtedy povedia: „Môj pes je tvrdohlavý“ alebo „On ma jednoducho ignoruje“. Pravda je však iná. Pes vás neignoruje z huncútstva; jednoducho v danej chvíli vyhráva biologická motivácia (inštinkt lovca) nad vaším volaním, ktoré pre neho v ten moment nemá žiadnu reálnu hodnotu.Spoľahlivé privolanie nie je o dominancii ani o tom, aby ste „prelomili“ vôľu psa. Je to o budovaní dôvery a vytvorení silnej asociácie: „Kedykoľvek prídem k majiteľovi, stane sa niečo fantastické.“Najväčšie pasce: Kde väčšina majiteľov robí chybyPredtým, než začneme s nácvikom, musíme vyčistiť terén. Ak robíte tieto veci, privolanie nikdy nebude 100 % spoľahlivé:Kričanie mena v hneve: Ak psa privoláte, on príde a vy ho potom za to, že „dlho neposlúchal“, prepichnete alebo naň vykríkate, pes si zapamätá jednu vec: Príchod k majiteľovi končí nepríjemným zážitkom.Privolanie na koniec zábavy: Ak voláte psa len vtedy, keď je čas ísť domov z parku, privolanie sa stáva synonymom pre „koniec srandy“. Pes sa prirodzene začne vyhýbať.Používanie mena ako príkazu: Meno by malo byť identifikátorom („hovorím o tebe“), nie príkazom na pohyb. Príkaz na privolanie by mal byť krátky a jasný (napr. „Sem!“ alebo „Ku mne!“).https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/preco-vas-pes-neposlucha-ked-ho-volate-a-nie-je-to-tym-ze