Adresár

Vrátite sa z práce a prvá vec, ktorú uvidíte, nie je radostné vítanie, ale roztrhaný rám dverí, prevrátený kôš na bielizeň a mokrá škoda v predsieni.Pre mnohých majiteľov je to realita, ktorú dopĺňa pocit beznádeje a viny. Problémom však nie je to, že váš pes je „neposlušný“ alebo chce dominovať nad domácnosťou. Je v stave paniky.Separačná úzkosť nie je obyčajná nuda z toho, že sa pes nudí. Ide o kognitívnu poruchu, pri ktorej pes stráca schopnosť regulovať svoje emócie vo chvíli, keď zostane sám. Pre neho nie je odchod majiteľa len krátka pauza, ale existenčný stres. Ak s týmto problémom bojujete, zabudnite na trestanie za zničenie vecí – trest po fakte (keď už ste prišli domov) je pre psa nezmyselný a len zvýši jeho úzkosť.Ako spoznať, že ide o úzkosť a nie o nudu?Predtým, než začnete s tréningom, musíte vedieť, s čím bojujete. Pes, ktorý sa nudí, zničí topánky v priebehu dňa, pretože mu chýba stimulácia. Pes so separačnou úzkosťou vykazuje tieto symptómy bezprostredne pred odchodom alebo krátko po ňom::Destrukcia v blízkosti východov: Hryzenie rámov dverí, prahov alebo okien (snaží sa „dostať k vám“).Vokalizácia: Neustále štekanie, vyjúvanie alebo naznačovanie plaču, ktoré počujú susedia.Hypertónus: Nadmerné slinenie, zvracanie zo stresu alebo nekontrolované močenie (aj u čistotných psov).Hyperreaktivita pri návrate: Extrémna excitácia, ktorá trvá desiatky minút, kým sa pes upokojí.https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/znicene-dvere-alebo-tichy-dom-ako-vyriesit-separacnu-uzkost

Stojíte uprostred lúky, kričíte meno svojho psa už po piaty raz, ale on sa na vás len krátko pozrie, zavrtí ušami a s nadšením v očiach pokračuje v preháňaní za neznámym vtáčikom.V tej chvíli cítite zmes frustrácie a úzkosti. Mnohí majitelia si vtedy povedia: „Môj pes je tvrdohlavý“ alebo „On ma jednoducho ignoruje“. Pravda je však iná. Pes vás neignoruje z huncútstva; jednoducho v danej chvíli vyhráva biologická motivácia (inštinkt lovca) nad vaším volaním, ktoré pre neho v ten moment nemá žiadnu reálnu hodnotu.Spoľahlivé privolanie nie je o dominancii ani o tom, aby ste „prelomili“ vôľu psa. Je to o budovaní dôvery a vytvorení silnej asociácie: „Kedykoľvek prídem k majiteľovi, stane sa niečo fantastické.“Najväčšie pasce: Kde väčšina majiteľov robí chybyPredtým, než začneme s nácvikom, musíme vyčistiť terén. Ak robíte tieto veci, privolanie nikdy nebude 100 % spoľahlivé:Kričanie mena v hneve: Ak psa privoláte, on príde a vy ho potom za to, že „dlho neposlúchal“, prepichnete alebo naň vykríkate, pes si zapamätá jednu vec: Príchod k majiteľovi končí nepríjemným zážitkom.Privolanie na koniec zábavy: Ak voláte psa len vtedy, keď je čas ísť domov z parku, privolanie sa stáva synonymom pre „koniec srandy“. Pes sa prirodzene začne vyhýbať.Používanie mena ako príkazu: Meno by malo byť identifikátorom („hovorím o tebe“), nie príkazom na pohyb. Príkaz na privolanie by mal byť krátky a jasný (napr. „Sem!“ alebo „Ku mne!“).https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/preco-vas-pes-neposlucha-ked-ho-volate-a-nie-je-to-tym-ze

Váš pes zrazu vrčal a cvakal po ruke známeho, ktorý k nemu pristúpil príliš rýchlo, alebo vybuchol v agresii, keď ste sa ho snažili vytiahnuť z auta pri hlučnom obchodnom centre. V ten moment ste sa pravdepodobne cítili zahanbení, možno ste mali pocit, že máte „problémového“ psa, alebo ste vnútri prepadli panike, že váš spoločník je nebezpečný.Pravda je však taká, že vo väčšine týchto prípadov nejde o túžbu ovládať územie alebo o prirodzenú agresivitu, ale o primitívny obranný reflex.Agresia zo strachu je v podstate „stieranie hraníc“. Pes vám hovorí: „Mám priveľa, neviem, ako inak vyriešiť túto situáciu, a jediné, čo mi zostáva, je vrčať, aby ste odišli.“ Ak tento signál ignorujete alebo ho potlačíte trestom, riskujete, že pes prestane varovať (vrčať) a prejde priamo k štipnutiu.Rozdiel medzi dominanciou a strachom: Prestaňme veriť mýtom o alfa vlkoviPočas rokov svojej praxe kynologičky vidím stále viac majiteľov, ktorí hovoria: „Musím mu ukázať, kto je tu šéf, inak ma rozbehne.“ Tento prístup vychádza z prežitých mýtov o dominancii a alfa vlkovi, ktoré už dávno nie sú vedecky podporované.Pes vás nechce „ovládať“. Pes, ktorý vrčí na cudzích ľudí alebo predmety, sa v danom momente necíti v bezpečí. Ak s ním budete bojovať o „dominanciu“ (napríklad ho pritlačíte k zemi alebo mu trháte vodítko), len potvrdíte jeho presvedčenie, že svet je nebezpečný a vy ste súčasťou tohto stresu. Výsledkom môže byť ešte silnejšia reakcia, pretože pes sa bude cítiť zatlačený do kúta.https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/vas-pes-nie-je-zly-len-sa-boji-ako-rozpoznat-a-zvladnut

Vrátite sa z práce domov, urobíte prvý krok do chodby a zasiahne vás ono — štipľavé, amoniakové aróma, ktoré v sekunde premení váš pocit z „domov, sladký domov“ na „kto do toho zasral?“.Pozriete sa na svoju mačku a ona na vás hľadí s absolútnym pokojom v duši, hoci práve pred piatimi minútami precízne vyškrabala roh vašej novej pohovky.Väčšina majiteľov v tejto chvíli urobí jednu z dvoch chýb: buď mačku vyhrešia (čo je z pohľadu zvieracej logiky zbytočné), alebo ju potrestajú, čím len zvýšia jej stres a tým pádom intenzitu značkovania. Musíte si uvedomiť jednu zásadnú vec: značkovanie nie je pomsta ani zlomyseľnosť. Je to komunikácia v chemickom kóde, ktorú mačka používa vtedy, keď sa cíti neisto, ohrozená alebo potrebuje vyjasniť svoje právo na teritórium.Značkovanie verzus močenie mimo záchodu: V čom je rozdiel?https://magazin.ifn.sk/vychova-vycvik-a-psychologia/preco-vam-macka-znackuje-obyvacku-a-ako-tento-zapach